utorok 18. decembra 2007

VPN v Púchove - dokumenty.

Na stránke čoskoro pribudne galéria naskenovaných dokumentov súvisiacich s témou.

VPN v meste Púchov

I Podmienky vzniku VPN v meste Púchov

Korene mestskej bunky VPN v Púchove sa podobne ako vo väčšine ostatných slovenských miest začali formovať dávno pred rokom 1989. Jednalo sa o skupiny občanov, pochádzajúcich z rôzneho sociálneho prostredia. Nedá sa teda vytvoriť jednotný kľúč, podľa ktorého by boli regionálni aktivisti výhradne intelektuáli, študenti, robotníci či poprípade komunisti vylúčení zo strany na začiatku normalizačného procesu.[1] Dá sa však vo všeobecnosti tvrdiť, že šlo o ľudí nesúhlasiacich s režimom, ktorí ale svoje názory prezentovali takmer výhradne len v okolí svojich známych, priateľov a rodiny. Úplná väčšina aktivistov bola zamestnaná na bežných pracovných pozíciách a nikto z nich nehodlal riskovať zamestnanie či perzekúcie seba či svojich blízkych. Jednalo sa tak o pasívny/tichý odpor, či nesúhlas.

Ďalšou skupinou zapojenou do neskoršieho formovania buniek VPN tvorili „radoví“ občania (často tiež členovia KSČ, z čoho neskôr vyplynula zásadná dilema pre vedúcich činiteľov VPN a OF), ktorí sa o režim a jeho politiku nezaujímali (skôr pred ním zatvárali oči - pozn. aut.) a do protestných aktivít sa začlenili až na základe davovej reakcie, získania informácií o skutočnej podobe režimu, ku ktorým nemali v predchádzajúcom období prístup, alebo len z prostej vypočítavosti. Je tiež veľmi pravdepodobné, že medzi aktivistov sa v minimálnej miere zaradili aj príslušníci tajnej polície či konfidenti.

Vzhľadom na veľkosť mesta a relatívnu nepočetnosť komunity bolo prirodzené, že absolútna väčšina neskorších zakladateľov OF a VPN (predovšetkým z radov prvej skupiny - viď. vyššie) v Púchove sa osobne poznala a udržovala pevné kontakty. Ako všade inde, existovala aj tu, vzájomná výmena samizdatov, ilegálnej tlače a literatúry. Existovalo tiež trvalé spojenie medzi niektorými Púchovčanmi a členmi bratislavského alebo pražského disentu. Konkrétne sa malo jednať o osobu jedného zo zakladateľov Demokratickej iniciatívy J. Jurisu.

Na udalosti zo 17.11. v Prahe však komunita reaguje s výrazným oneskorením, nepochybne zapríčineným neprehľadnosťou celej situácie, informačným embargom, ospalosťou malomesta či prirodzeným strachom z nejasného vývoja najbližších dní. Prvé protestné reakcie boli obmedzené na súkromné stretnutia osôb už dávnejšie zapojených do „protirežimnej“ komunity a neskorších zakladateľov OF/VPN v Púchove.

II Organizácia prvých mítingov

Prvé verejné protestné stretnutie prebehlo 24.11. na púchovskom Námestí mieru vo večerných hodinách.[2] Zúčastnila sa ho však len hŕstka osôb, ktorá predniesla niekoľko prejavov odsudzujúcich režim a udalosti posledných dní, po ktorých verejne podporila požiadavky vyhlásené pražským OF v predchádzajúcich dňoch.* 25.11. doručili dvaja aktivisti (nevieme kto - pozn. aut.) spoločnú rezolúciu z prvého mítingu na KC OF do Prahy.

Aj keď mal prvý míting zanedbateľný význam z pohľadu aktuálneho dopadu na vývoj udalostí v meste (malá odozva, nepochopenie, skôr provokácia - teda negatívny efekt - pozn. aut.), jednalo sa o zásadný zlom v myslení jednotlivcom zapojených do budúcich aktivít. Verejne demonštrovali svoj odpor a iniciovali tak ďalšie stretnutia a demonštrácie, ktorých vplyv na nasledujúci vývoj udalostí mal zásadný a nezanedbateľný význam.

V nasledujúcich dňoch po prvom/iniciačnom proteste, teda 25., 26., 27. a 29.11. prebehlo niekoľko ďalších na Námestí mieru a miestnom futbalovom štadióne.[3] Ich spoločným znakom bola konštantne narastajúca účasť miestnych obyvateľov. Program prirodzene tvorili verejné prejavy a výzvy venujúce sa najmä kritike vládnej KSČ, „40-tich rokov neslobody“ či pražských udalostí zo 17.11. Objavovali sa tiež hlasy, ktoré upozorňovali na dôležitosť najbližších udalostí a dní. Demonštrácií sa tiež HalsyHH mali mali zúčastniť aj niekoľkí študenti (opäť nevieme o koho ide - pozn. aut.) navštevujúci bratislavské vysoké školy, ktorí údajne priblížili aktuálnu situáciu v hlavnom meste SSR a ozrejmili stanoviská študentských stávkových výborov. Vzhľadom na relatívnu absenciu dostatočného množstva hodnoverných informácií posledných dní bola ich účasť veľmi dôležitá.*

V neskoršom období, približne od konca decembra až po prvé mesiace roku 1990 prebiehali mítingy pod hlavičkou VPN v divadelných sálach domu kultúry. Pre podobné účely malo tiež miestne VPN uzavretú dohodu s kultúrnym strediskom o používaní jednej z učební.[4]

III Vznik mestského výboru VPN/OF v meste Púchov

Prvý oficiálny protestný výbor s označením Občianske fórum (OF) založili miestny aktivisti súčasne s prvým verejným protestom dňa 24.11.1989.[5] Ja však zrejmé, že štruktúra organizácie sa začala vytvárať až o niekoľko dní neskôr. Prvý prípravný výbor OF vznikol približne medzi 24. a 29.11., druhý prípravný výbor vznikol 30.11. a tretí prípravný výbor, už pod hlavičkou VPN, vznikol približne v polovici decembra. Počet členov nebol ustálený. Vo všetkých troch výbor sa však opakujú mená J. Jurisa, O. Divinský, S. Flimmel a D. Babiš.[6]

Pevnejšia organizácia sa začína vytvárať až začiatkom decembra. Novozaložený výbor OF v Púchove riešil od prvých dní tri základné interné problémy:

  • problém oficiálneho označenia, teda či sa nazývať naďalej OF alebo VPN
  • kedy začať budovať „politickú stranu“
  • problematická spolupráca s protirežimným centrom v Bratislave a Prahe

Spomínané nejasnosti boli formulované v liste pre Koordinačný výbor (KV VPN) v Bratislave zo dňa 3.12. 1989.[7] Odpoveď na list, žiaľ, nie je zachovaná. Následné vysporiadanie sa s danými nejasnosťami môžeme však vytušiť z ďalšieho vývoja.

Púchovský výbor OF sa už od 5.12. začína označovať ako mestský výbor VPN. S budovaním politickej strany „zhora“ museli miestny aktivisti ešte počkať aj keď sa s tým v nasledujúcich týždňoch nechceli tak jednoducho zmieriť o čom svedčí neustále pripomínanie významu budovania straníckej organizácie či demonštratívne/protestné vytvorenie alternatívnych stanov VPN a straníckych prihlášok. Spolupráca s centrom, teda KV VPN, bola v prvých dňoch vzhľadom na nedostatočné kapacity Bratislavy veľmi zložitá. Neskôr však prebiehali pravidelné stretnutia (v Bratislave alebo Banskej Bystrici - pozn. aut.), kde boli riešené najvážnejšie problémy a ujasňované spoločné názory. Počiatočná váhavosť s pomenovaním púchovskej organizácie, teda „VPN či OF“ poukazuje aj na problém nejasných autorít a pôsobenia v rámci protirežimného hnutia v ČSSR.[8] Miestny aktivisti boli spočiatku presvedčený o prirodzenej nadradenosti republikového centra a teda KC OF v Prahe. Význam a možnosti KV VPN sa preukázali až v ďalších dňoch, s čím súviselo aj nasledovné premenovanie výboru OF v Púchove na VPN. Dá sa tiež špekulatívne uvažovať, že v rozhodovaní o názve hrala úlohu napr. geografická blízkosť Bratislavy na rozdiel od Prahy, alebo rodiace, resp. prebudené národné cítenie a snaha o riešenie slovenských problém prostredníctvo slovenských inštitúcií.

IV Výbory VPN v miestnych podnikoch

Vzhľadom na fakt o prevažujúcom priemyselnom charaktere mesta Púchov malo zásadný význam založenie buniek VPN v najväčších miestnych podnikoch. Bunky VPN tak podľa dostupných prameňov mali vzniknúť v Gumárňach 1. mája (G1M) a Makyte. Ďalšie výbory vznikli v podnikoch Povodie Váhu, Stredoslovenské Mliekarne, Pozemné stavby a tiež na jednej či dvoch stredných školách.[9] Presný dátum ich vzniku sa, žiaľ, spoľahlivo nedá overiť. Je však isté, že VPN G1M vzniklo spoločne so štrajkovým výborom, a teda minimálne v deň celoštátneho generálneho štrajku 27.11. Od vzniku VPN v G1M sa tiež prejavoval fakt, že bunka vznikla na platforme nezávislých odborov a teda neprejavovala politické ciele (??? - pozn. aut.). Dôležité by tak bolo zistiť konkrétne vzťahy medzi bunkou VPN a novovzniknutým Nezávisím odborovým hnutím v podniku. Či sa medzi oboma centrami neobjavovalo napätie či konkurencia a pod. Medzi štyrmi základnými požiadavkami VPN G1M z 28.11. boli prioritné:

  • „preplatenie ušlej mzdy za 2 hodiny generálneho štrajku 27.11“
  • „zverejnenie výšky podielov a platov pracovníkov vedenia podniku“[10]

Medzi ďalšie kroky, skôr politického rázu VPN G1M pri jednaniach s vedením podniku patrilo napr. zrušenie politického kabinetu podniku, prehodnotenie kádrového odboru, či zrušeniu Výboru ľudovej kontroly a SZM.[11] Zásadným, aj keď určite málo ovplyvniteľným zo strany miestnej VPN, bolo odovzdania zbraní ľudových milícii do rúk armády. Ako je vyššie spomenuté, vznik VPN v podnikoch mal silný destabilizačný vplyv na ich chod, pracovnú morálku, ale najmä medziľudské vzťahy zamestnancov. VPN G1M, aj preto v každom zo svojich vyhlásení upozorňovala na jednu z hlavných myšlienok VPN, a to pozitívne medziľudské vzťahy. Medzi ďalšie kladné funkcie VPN G1M patrí aj snaha o spoluprácu s mestským výborom OF (neskôr VPN).*

Samostatnou kapitolou sú reakcie vedenia štátnych podnikov na vznik buniek VPN, o ktorých žiaľ nemáme žiadne vedomosti.

V Kontakty VPN s MsNV a kooptácie do zastupiteľstva a rady MsNV

Prvý dialóg za okrúhlym stolom s vedením MsNV a OF/VPN Púchov prebehol verejne 4.12. v divadelnej sále miestneho Domu kultúry ROH.[12] Zástupcovia OF/VPN na ňom predniesli svoje požiadavky a požiadali o podporu Mestského národného výboru (MsNV). Prípravný výbor VPN mal len niekoľko technických požiadaviek. Ostatne vedenie MsNV bolo vo vzťahu k VPN pomerne pozitívne naladené a v jednotlivých otázkach ale najmä požiadavkách VPN nezastávalo negatívne stanovisko. Podobnú pozíciu zastávalo aj vedenie ONV v Považskej Bystrici, teda priami nadriadený MsNV Púchov v duchu demokratického centralizmu.[13] Dá sa teda tvrdiť, že jeho správanie bolo v zásade konštruktívne. Je ale nemožné hodnoverne dokázať čím bol tento vzťah skutočne zapríčinený. Či proreformne naladeným vedením MsNV alebo strachom a neistotou z nasledujúceho vývoja. Pozitívny prístup sa prejavoval hlavne promptným vybavovaním požiadaviek prípravného výboru VPN ako napr. pri poskytnutí technického vybavenia a zázemia pre VPN (jednalo sa najmä o záležitosti technického charakteru ako miestnosť s telefónom, kancelárske zariadenie alebo kopírovacie kapacity - pozn. aut.). Medzi ďalšie významné požiadavky patril pravidelný prístup k miestnemu rozhlasu a prístup na zasadania mestského zastupiteľstva a rady MsNV.[14] Nové kolo jednaní prebehlo začiatkom januára 1990. Dňa 5.1. verejne vyjadril výbor VPN Púchov nedôveru vedeniu MsNV v Púchove. Konkrétne sa jednalo o predsedu A. Panáčka a podpredsedkyňu V. Jantošovú. Zaujímavé je skúmať odkiaľ táto požiadavka vyvstala. Či sa jednalo o direktívu KV VPN, súčasť systematických krokov vedenia miestnej bunky, či spontánnu iniciatívu niektorého z členov výboru. Ako dôvod vyslovenia bola uvedená nedostatočná záruka prípravy slobodných volieb. Funkcionári mali odstúpiť do konca januára. Nasledujúcou požiadavkou bolo zvolanie pléna, ktoré by kooptovalo zástupcov VPN.[15]

Spoločné jednanie zástupcov MsNV a VPN prebehlo tiež 8.1. Na jednaní bola uzavretá predbežná dohoda, v ktorej zástupcovia MsNV akceptovali požiadavky VPN zo dňa 5.1. pričom na 8.2. bol určený predbežný termín mimoriadneho zasadnutia pléna a rady MsNV, kde mali jeho členovia odsúhlasiť kooptáciu „nekomunistov“, ktorí mali získať nadpolovičnú väčšinu. Ďalším podstatným bodom bolo pristúpenie na rezignáciu predsedu a podpredsedkyne MsNV.[16]

V jednaniach, ktoré nasledovali po 8.1. bolo upresnených niekoľko ďalších podrobností. Konkrétne sa jednalo o problém minimálneho počtu poslancov za KSS, ktorí musia zo 70 členného zastupiteľstva (20 miest patrilo ostatným stranám Národnej fronty - pozn. aut.) odstúpiť a prenechať svoje miesta „nekomunistom“. Ak by bol počet odstúpených poslancov menší ako 20, vedenie MsNV podporí návrh VPN o rozšírení pléna MsNV na 80 poslancov. Potvrdená bola tiež dohoda, že MsNV podporí kandidatúru VPN na miesta dvoch podpredsedov MsNV. VPN ďalej akceptovalo zotrvanie dvoch predstaviteľov KSS na pozíciách tajomníka a podpredsedu do konania slobodných volieb a tiež sa zaviazalo, že kandidatúru svojich členov do zrekonštruovaného pléna a rady MsNV oznámi do 31.1.1990.

Prvý púchovský snem VPN, ktorý prebehol 30.1.1990 zvolil 25 členný Mestský výbor VPN ale predovšetkým definitívne schválil zoznam 17 kandidátov za členov pléna a 6 za členov rady MsNV. Návrh bol predložený vedeniu MsNV až 4.2.[17]

Mimoriadne plenárne zasadnutie pléna prebehlo 15.2. Jeho rekonštrukcia prebehla podľa predchádzajúcej dohody MsNV a VPN. Zo 70 zastupiteľov (ich počet sa teda nakoniec nezvýšil) bolo do pléna kooptovaných 19 za VPN (s 20- timi poslancami za nekomunistické strany NF teda väčšina). Do rozšírenej rady MsNV (pôvodne 13 – 12 KSS a 1 NF; po rozšírení 15 členov) bolo prijatých až 8 členov VPN. VPN tiež získala aj dve miesta podpredsedov MsNV.[18]

Kooptácia kandidátov VPN do pléna MsNV bolo nepochybne prvým a pravdepodobne najdôležitejším víťazstvom výboru VPN v Púchove. Osobne som však presvedčený, že význam pôsobenia VPN na úrovní miest, obcí a podnikov spočíval v tom, že vytvárali zdanie pevnej platformy opozície pre podporu „demokratického“ centra v jeho krokoch. Dá sa tiež tvrdiť, že v určitom momente pôsobili ako odstrašujúci a nátlakový faktor pre neochotné či sabotujúce jednanie miestnych predsedov MNV a ostatných úradníkov národných výborov. Výbor VPN v Púchove čakali ďalšie výzvy a problémy. Nasledovalo druhé kolo kooptácií, príprava volieb a odštepovanie nových politických celkov (KDH, SNS - pozn. aut.) z miestnej členskej základne VPN. Osud iniciatívy/hnutia/strany bol však totožný ako na celoštátnej úrovni.



[1] Porovnanie: Zoznamy 1., 2. a 3 výbory VPN Púchov a zoznamy kandidátov mestského výboru VPN na poslancov pléna MsNV. Zbierka S. Flimmela

[2] Podpisový hárok 1. výboru VPN Púchov. Zbierka S. Flimmela

* (Zaujímavé by bolo zistiť zo strany koho vzišiel návrh na verejný protest, alebo či sa jednalo o spontánne stretnutie bez vopred pripravovaného a premysleného zámeru)

[3] Prehľad činnosti VPN v Púchove. Zbierka S. Flimmela

* (V téme organizovania demonštrácií by bolo zaujímavé overiť správy o údajných členoch ľudových milícií, ktorí sa mali niekoľkokrát pripravovať na zásah proti demonštrujúcim. Otázny bol tiež monitoring zo strany ŠtB, ktorý bol v iných mestách pomerne bežný. Aspoň v prvých dňoch sa jednotlivý agenti netajili svoju prítomnosť)

[4] Objednávka na DK ROH 4.1.1990, Zbierka S. Flimmela

[5] List na KV VPN; 3.12.1989. Zbierka S. Flimmela

[6] Zoznam členov výborov VPN v Púchove. Zbierka S. Flimmela

[7] List na KV VPN; 3.12.1989. Zbierka S. Flimmela

[8] Vid. Napr. vznik OF v Košiciach a niektorých iných slovenským mestách.

[9] MVSR ŠA BYTČA pobočka Považská Bystrica, fond VPN Pov. Bystrica, šk. 1., 5/1990; ukl. zn. 82-112

[10] Správa zo zasadnutia predsedníctva štrajkového výboru č.2; 28.11.1989

[11] Pravidelné správy zo zasadaní výboru VPN v G1M. Zbierka S. Flimmel

* (O fungovaní výborov VPN miestnych podnikoch sa zachovalo pomerne málo dokumentov. Zaujímavé by bolo zistiť dátumy vznikov, zoznamy zakladateľov, no najmä ich motiváciu, ciele a funkcie ktoré ich skupiny zohrávali v komunikácii s vedením podnikov čí sprostredkovaní informácií medzí vyššími orgánmi VPN a podnikovou sférou ako aj zamestnancami a vedením podniku)

[12] Prehľad činnosti. Zbierka S. Flimmel

[13] MVSR ŠA BYTČA pobočka Považská Bystrica, fond VPN Pov. Bystrica, šk. 1., nesign./1990 Stanovisko ONV v Považskej Bystrici k aktuálnej politickej situácii, 29.11.1989

[14] Žiadosť VPN Púchov adresovaná MsNV, 25.12.1989. Zbierka S. Flimmela

[15] Vyslovenie nedôvery, 5.1.1989. Zbierka S. Flimmela

[16] Zápis z jednania, 8.1.1989. Zbierka S. Flimmela

[17] Zápis z jednania, 17.1.1989. Zbierka S. Flimmela

[18] Rekonštrukcia MsNV- leták. Okolo 16.1.1989. Zbierka S. Flimmela

Verejnosť proti násiliu v meste Púchov - Predslov

Predkladaný text sa pokúša o stručné vykreslenie okolností spojených so vznikom mestského výboru Verejnosti proti násiliu (VPN) v Púchove. Práca zachytáva problémy predpokladov pre vznik hnutia, poriadenia prvých mítingov, zakladania výborov v meste a najväčších podnikoch ako aj prvé kolo kooptácii do miestneho zastupiteľstva. Časovo sa pohybujeme v rozmedzí 24. novembra 1989 až februára 1990. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že sa jedná o „schematický“ opis udalostí a to, že text vlastne ponúka viac otázok ako odpovedí. Príčinou tohto stavu je najmä nedostatok podkladov pre samotné štúdium témy. V práci som vychádzal najmä z dokumentov Slavomíra Flimmela ako aj minimálneho množstva archiválií, ktoré sú dnes k dispozícii. Preto by som sa chcel touto cestou obrátiť na „pamätníkov“, ktorí by dispomonovali podstatnými dokumentmi, fotografiami či len svojimi vedomosťami a boli by ochotní ich zverejniť pre ďalší výskum. Z toho dôvodu sem píšem e-mailovu adresu vpn.puchov@gmail.com a adresu blogov (www.kmosena.blog.sme.sk a www.vpnpuchov.blogspot.com), na ktorých je zverejnený celý text ako aj ďalšie dokumenty súvisiace s témou (zoznamy kandidátov, listy, vyhlásenia a pod.) Na adresa a stránkach môžete zanechať vo forme komentára svoj názor na text ako aj celkový priebeh udalostí v meste z vašeho osobného pohľadu, poprípade si prezrieť názory iných čitateľov.

Aj napriek možnej kritike o „mladíckosti“, či „neskúsenosti“ autora, však práve tento fakt považujem za devízu pri spracovávaní podobných citlivých tém. Absencia vlastnej skúsenosti s dobou a jej reáliami umožňuje nestranné zhodnotenie predložených faktov a argumentov oboch strán bývalej barikády. Cieľom projektu nie je oživovať minulé spory a nezhody ale získanie relevantných podkladov pre ďalší výskum otázky a rozprúdenie verejnej diskusie o tejto neprehliadnuteľnej kapitole našich dejín bez emócií a predsudkov.“

Jakub Kmošena (študent FF a FSV UK Praha)

pondelok 17. decembra 2007

VPN v Púchove

Obsah pribudne už v piebehu dnešného dňa.